Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Blackmetalová škatuľka explodovala do mohutného rozptylu štýlov už pred nejakou tou dekádou. Udržať si v tejto zmeti originálnu tvár a vytvoriť si vlastnú cestu bez opakovania minulosti sa podarilo len nemnohým. Britských excentrikov A FOREST OF STARS do tejto skupiny s ich štvrtým albumom môžeme bez problémov zaradiť.
Veľké veci sa kapele podarilo vytvoriť už na "Shadowplay For Yesterdays", rovnakú ambíciu má aj novinka s (opäť) pútavým a obrazotvorným názvom "Beware The Sword You Cannot See". A FOREST OF STARS sú jedným zo zoskupení, ktoré nemusia robiť nejaké štýlové kotrmelce, pretože každý ich album bol sám o sebe pestrofarebnou zmesou štýlov zakorenených niekde v black metale. Vývoj, ktorým sa doteraz prezentovali, mi pripomína Poliakov LUX OCCULTA. Nie tak formou, ako skôr estetikou a dekadentnou chuťou, ktorá presakuje celou ich tvorbou v rôznych formách.
Prvých päť zásekov predstavuje ideovo oddelené hudobné kúsky, každý nesúci vlastný príbeh, vlastné obrazy v osobitej hudobnej forme. Hneď ten úvodný je obohatený veľmi vydareným klipom, ktorý dokresľuje epický nádych v avantgardnej hudobnej kompozícii. Striedajú sa tu rýchly black metal, emotívne husľové party, ako aj ambientné motívy s vypätým vokálom v celkovo romanticky znejúcej atmosfére.
Kapela tu predstavuje snáď všetky elementy, ktorými disponuje. Silná obrazotvornosť je vlastná aj ostatným skladbám, napäté až nervózne fluidum šialeného úľa dominuje v "Hive Mindless", "Blaze Of Hammers" zas zabúši kladivami priamo na mozog, "Virtus Sola Invicta" sa blysne nadupaným blackom a "Proboscis Master.." je neľahko stráviteľným kúskom so svojím centrálnym psychotickým riffom.
O hexalógiu "Pawn On the Universal Chessboard" som mal isté obavy, avšak vo veľkej miere ide o krátke kompozície rockovejšieho charakteru, kde kapela netlačí na pílu a sústredí sa na atmosféru i emócie. Väčší dôraz kladie na akustické nástroje, elektroniku, teatrálne vokály, pomalé tempá a artové vyznenie. Výnimku tu predstavuje len piata časť, ktorá to pretína čistým rezom - rýchlym chaotickým black metalom, ktorý by sa nestratil ani na poslednej radovke MAYHEM. Vyzdvihnúť tu musím gitarovú prácu i citlivú kompozíciu využívajúcu vo veľkej miere akustické nástroje s excelujúciou súhrou vokálov.
Záverečného, už skoro ambietného výdychu sa dočkáme len na "deluxe" edícii v podobe troch skladieb. Táto trojica paradoxne v ničom nezaostáva za zvyškom albumu a prezentuje A FOREST OF STARS v inej, najviac akustickej polohe. Vyzdvihol by som hlavne záverečnú "Plastic Patriarch Lynch Squad", ktorá je pre mňa nenápadným klenotom celého albumu.
"Beware The Sword You Cannot See" je pestrý celok plný originálnych nápadov s veľmi zaujímavymi textami, ktoré sú sami o sebe pôsobivé a prehlbujú skvelý hudobný zážitok. Kreativita autorov vyústila v nepreberné množstvo hudobných foriem v premyslených štruktúrach, ktoré u mňa jednoznačne prekonávajú minulý album. To je skvelým prísľubom toho, že sa od Britov ešte dočkáme nejedného takto podareného diela.
Obrazotvorný materiál avantgardných hudobných štýlov s koreňmi v black metale prekonáva svojho predchodcu. Od A FOREST OF STARS sa ešte dočkáme veľkých vecí.
1. Drawing Down the Rain
2. Hive Mindless
3. A Blaze of Hammers
4. Virtus Sola Invicta
5. Proboscis Master Versus the Powdered Seraphs
6. Part I: Mindslide
7. Part II: Have You Got a Light, Boy?
8. Part III: Perdurabo
9. Part IV: An Automaton Adrift
10. Part V: Lowly Worm
11. Part VI: Let There Be No Light
12. Gestation
13. Catafalque Caravan Quandary
14. Plastic Patriarch Lynch Squad
Datum vydání: Pátek, 27. února 2015 Vydavatel: Prophecy Productions Stopáž: 73:16
JINÉ POHLEDY
Martin
9 / 10
Niet veľmi čo dodať. Po dvoch rokoch snáď len to, že doposiaľ najvyspelejšia a rozmanitosťou diania najpríťažlivejšia kolekcia sa ukázala byť materiálom opakovane prudko počúvateľným. Znova a znova prináša radosti rovnaké, ako v čase vydania a neustále je možné nájsť niečo, čo ste si predtým nevšimli alebo ste už na to pozabudli, a tým silnejší je pôžitok zo znovuobjaveného.
Inštrumentácia, atmosféra, textová stránka i relatívna originalita – vysokými známkami v každej z týchto kategórií môže náročný konzument alternatívy podmieňovať vysoký kredit diela. Všetko tu máte a zakaždým ešte „čosi“ viac. Také to, že iní to nemajú a oni hej. So všetkou prirodzenosťou hokejistu, ktorý po strate puku bezmyšlienkovito obráti a korčuľuje pospiatky.
Třetí album švédských mladíků přináší zároveň i jejich nejvyspělejší materiál. Přechod k velkému labelu z intenzity jejich groovem načichlého blackujícího thrashe pranic neubral, navíc skupina přidala ještě více šikovnosti při kompozici. Svižný poslech!
Na rozdíl od kolegy Manatara si nemyslím, že se tihle Švédové nějak příliš stylově rozvírají. Většinu času je to prostě symfoničtěji pojatý black/death, který neurazí, ale nic zásadního se neděje. Jen ty čisté vokály trochu vybočují.
Čekal jsem možná trošku větší tlak, nazvučení nahrávky je totiž vzhledem k žánru poněkud vzdušnějšího ražení. Kompozičně však máme co dělat s kvalitní náloží disonantního death metalu lehce ve stylu GIGAN. Američtí debutanti však rozhodně nezklamali!
Švédové se na svém debutu zeširoka rozkročili z blackových základů, přes death, symfo-black až k post metalovým variacím. Jen je toho občas až moc naráz. Deska je prima, ale víc se těším na pokračování, až si utřídí myšlenky na své další směrování.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.