Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Blackmetalová škatuľka explodovala do mohutného rozptylu štýlov už pred nejakou tou dekádou. Udržať si v tejto zmeti originálnu tvár a vytvoriť si vlastnú cestu bez opakovania minulosti sa podarilo len nemnohým. Britských excentrikov A FOREST OF STARS do tejto skupiny s ich štvrtým albumom môžeme bez problémov zaradiť.
Veľké veci sa kapele podarilo vytvoriť už na "Shadowplay For Yesterdays", rovnakú ambíciu má aj novinka s (opäť) pútavým a obrazotvorným názvom "Beware The Sword You Cannot See". A FOREST OF STARS sú jedným zo zoskupení, ktoré nemusia robiť nejaké štýlové kotrmelce, pretože každý ich album bol sám o sebe pestrofarebnou zmesou štýlov zakorenených niekde v black metale. Vývoj, ktorým sa doteraz prezentovali, mi pripomína Poliakov LUX OCCULTA. Nie tak formou, ako skôr estetikou a dekadentnou chuťou, ktorá presakuje celou ich tvorbou v rôznych formách.
Prvých päť zásekov predstavuje ideovo oddelené hudobné kúsky, každý nesúci vlastný príbeh, vlastné obrazy v osobitej hudobnej forme. Hneď ten úvodný je obohatený veľmi vydareným klipom, ktorý dokresľuje epický nádych v avantgardnej hudobnej kompozícii. Striedajú sa tu rýchly black metal, emotívne husľové party, ako aj ambientné motívy s vypätým vokálom v celkovo romanticky znejúcej atmosfére.
Kapela tu predstavuje snáď všetky elementy, ktorými disponuje. Silná obrazotvornosť je vlastná aj ostatným skladbám, napäté až nervózne fluidum šialeného úľa dominuje v "Hive Mindless", "Blaze Of Hammers" zas zabúši kladivami priamo na mozog, "Virtus Sola Invicta" sa blysne nadupaným blackom a "Proboscis Master.." je neľahko stráviteľným kúskom so svojím centrálnym psychotickým riffom.
O hexalógiu "Pawn On the Universal Chessboard" som mal isté obavy, avšak vo veľkej miere ide o krátke kompozície rockovejšieho charakteru, kde kapela netlačí na pílu a sústredí sa na atmosféru i emócie. Väčší dôraz kladie na akustické nástroje, elektroniku, teatrálne vokály, pomalé tempá a artové vyznenie. Výnimku tu predstavuje len piata časť, ktorá to pretína čistým rezom - rýchlym chaotickým black metalom, ktorý by sa nestratil ani na poslednej radovke MAYHEM. Vyzdvihnúť tu musím gitarovú prácu i citlivú kompozíciu využívajúcu vo veľkej miere akustické nástroje s excelujúciou súhrou vokálov.
Záverečného, už skoro ambietného výdychu sa dočkáme len na "deluxe" edícii v podobe troch skladieb. Táto trojica paradoxne v ničom nezaostáva za zvyškom albumu a prezentuje A FOREST OF STARS v inej, najviac akustickej polohe. Vyzdvihol by som hlavne záverečnú "Plastic Patriarch Lynch Squad", ktorá je pre mňa nenápadným klenotom celého albumu.
"Beware The Sword You Cannot See" je pestrý celok plný originálnych nápadov s veľmi zaujímavymi textami, ktoré sú sami o sebe pôsobivé a prehlbujú skvelý hudobný zážitok. Kreativita autorov vyústila v nepreberné množstvo hudobných foriem v premyslených štruktúrach, ktoré u mňa jednoznačne prekonávajú minulý album. To je skvelým prísľubom toho, že sa od Britov ešte dočkáme nejedného takto podareného diela.
Obrazotvorný materiál avantgardných hudobných štýlov s koreňmi v black metale prekonáva svojho predchodcu. Od A FOREST OF STARS sa ešte dočkáme veľkých vecí.
1. Drawing Down the Rain
2. Hive Mindless
3. A Blaze of Hammers
4. Virtus Sola Invicta
5. Proboscis Master Versus the Powdered Seraphs
6. Part I: Mindslide
7. Part II: Have You Got a Light, Boy?
8. Part III: Perdurabo
9. Part IV: An Automaton Adrift
10. Part V: Lowly Worm
11. Part VI: Let There Be No Light
12. Gestation
13. Catafalque Caravan Quandary
14. Plastic Patriarch Lynch Squad
Niet veľmi čo dodať. Po dvoch rokoch snáď len to, že doposiaľ najvyspelejšia a rozmanitosťou diania najpríťažlivejšia kolekcia sa ukázala byť materiálom opakovane prudko počúvateľným. Znova a znova prináša radosti rovnaké, ako v čase vydania a neustále je možné nájsť niečo, čo ste si predtým nevšimli alebo ste už na to pozabudli, a tým silnejší je pôžitok zo znovuobjaveného.
Inštrumentácia, atmosféra, textová stránka i relatívna originalita – vysokými známkami v každej z týchto kategórií môže náročný konzument alternatívy podmieňovať vysoký kredit diela. Všetko tu máte a zakaždým ešte „čosi“ viac. Také to, že iní to nemajú a oni hej. So všetkou prirodzenosťou hokejistu, ktorý po strate puku bezmyšlienkovito obráti a korčuľuje pospiatky.
85 minut soustředění. Plně rozkrýt tuhle náročnou a současně velmi inteligentně poskládanou nahrávku ještě potrvá týdny. Extrémní black/death s neprostupnou atmosférou rozpínající se od PORTAL až někam po ULCERATE. Hluboká, zcela pohlcující záležitost.
Mnoho předchozích alb mi uniklo a ta stará už si nevybavuji, možná proto mi „Darkanakrad“ přijde jako podařený materiál na pomezí melodického death metalu a folku. Určitě je to zábavnější a živelnější než novinka z podobného rybníka lovících ENSIFERUM.
Dát si ve Skandinávii na obal Preikestolen je stejné, jako kdyby našinec použil fotku Řípu nebo Trosek. Za otřepaným obalem se však skrývá zasněná prog-rocková záležitost. Jsou to působivé, a přitom nevtíravé melodie, kde významnou roli hraje piano.
Album, které jde ve šlépějích dva roky starého „God's Country”, ale ve všech ohledech se mnou více rezonuje. Je o něco rychlejší, průraznější a kousavější. Přímá srážka stylu kapel jako DAUGHTERS, HARVEY MILK a třeba i ACID BATH.
Všeříkající název alba. Delší tvůrčí pauza u ostravských rozhodně neznamená změnu stylu. Na to už jsou v tom svém pevně usazeni a z této pozice orchestrují další palbu ostrých songů, kterým opět nechybí odpich a chytlavé motivy. Tradičně dobrá práce!
Zásady sice nepustí, ale psát shout po prvním poslechu tohoto (záměrně) kostrbatého propletence není lehký úkol. Na druhou stranu jsou to stále ti samí GIGAN se svým živelně-technickým a pořád kreativním death metalem. A také i pro mnohé nestravitelným.
Dana Schechter (SWANS) a Tim Wyskida (KHANATE) stvořili pod hlavičkou INSECT ARK další neortodoxní dílo ponořené v drone, sludge a noise rocku. Sugestivní dílo, ale je těžké se v té bažině neutopit.